Veľká noc je oslavou slnovratu, prebudením prírody zo zimného spánku, ale aj pripomenutím nevyhnutnej očisty tela, duše i ducha. Aj preto sa k sviatkom viaže množstvo pradávnych zvykov, pochádzajúcich ešte z pohanských čias. Pod vplyvom kresťanstva získali veľkonočné sviatky náboženský charakter a boli zasvätené pamiatke umučenia a vzkriesenia Ježiša Krista.
Veľkej noci predchádza štyridsaťdňový pôst. Jeho súčasťou je šesť nedieľ – posledná sa nazýva Kvetná. Mala by sa však volať Palmová, pretože Ježišovi pri vstupe do Jeruzalema mávali nadšené zástupy palmovými ratolesťami a oslavovali ho ako mesiáša. U nás palmy nahradili pučiace vŕbové halúzky. Takzvané bahniatka sa práve na Kvetnú nedeľu svätili v kostoloch. Ľudia ich na poliach vkladali do zeme, aby chránili úrodu pred nepriazňou osudu. Posvätené bahniatka sa umiestňovali aj do domácností – konkrétne za obrazy. Dôvod? Ochrana pred zlovestným počasím a negatívnymi vibráciami.
*Zelený štvrtok
V tento deň pri Poslednej večeri Kristus ustanovil sviatosť kňazstva a sviatosť oltárnu - Eucharistiu. Chlieb premenil na svoje telo a víno na svoju krv. Vo štvrtok naposledy zaznejú zvony, ktoré potom zmĺknu až do Bielej soboty.
*Veľký piatok
Tento deň je v katolíckej liturgii dňom smútku. Cirkev prežíva umučenie a smrť Spasiteľa. Ježiš, nesúc svoj kríž, bol vyvedený na Golgotu, kde ho ukrižovali. Dôkazom účasti na utrpení Ježiša Krista je prísny pôst.
*Biela sobota
Až do polnoci sa nekonajú žiadne bohoslužby. Svet čaká na vzkriesenie Ježiša. Noc Bielej soboty sa nazýva aj Veľká, pretože Spasiteľ vstáva z mŕtvych.
*Veľkonočná nedeľa
Ide o najväčší sviatok kresťanského cirkevného roka. V tento deň si veriaci pripomínajú Kristovo vzkriesenie a jeho víťazstvo nad smrťou. Sviatkom sa táto nedeľa stala v roku 325, a to vyhlásením cisára Konštantína.
*Veľkonočný pondelok
Neviažu sa k nemu nijaké liturgické úkony. Z hľadiska ľudovej tradície je to však najvýznamnejší deň veľkonočných sviatkov. Súvisí so šibačkou. Najčastejšie sa „šľahá“ korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom prebúdzajúcej sa prírody. Dotyk halúzok omladzuje, prináša silu, vitalitu a krásu. Rovnaký účinok sa prisudzuje aj polievaniu vodou. Vyšibané a vyoblievané devy dávajú chlapcom zdobené vajíčko – takzvanú kraslicu, ktorá symbolizuje život.
Pohanská mágia počas sviatkov
Veľkonočné obdobie je obdobím nových začiatkov. Aj preto sa rituálne úkony, ktoré praktizovali naše prababičky, týkali očisty ako takej. Účel boj jasný - zbaviť sa všetkých negatívnych energií, ktoré sa na človeka alebo jeho príbytok "prichytili" počas dlhej zimy.
Dôležitú úlohu zohrávalo umývanie sa v tečúcej vode - v potoku alebo rieke. Devy tak činili najmä pred východom slnka. Prostriedkom proti pehám a na rast vlasov bola voda trikrát načretá na Zelený štvrtok. Vo viacerách regiónoch Slovenska sa slobodné mladuchy zdržiavali pod vŕbami s rozpustenými vlasmi, prosiac prírodu o takú krásu, akú má ona sama.
Krásu a plodnosť prinášalo ženám aj šibanie. Dotyk čerstvého, miazgou napučaného prútika s pokožkou devy mal priam uzdravujúce účinky. Dievčina nielenže opeknela, ale zároveň sa stala pružnou, ohybnou a vitálnou. Šibači zakončili úkon oblievačkou - ženu poliali studenou vodou, nech ju po celý rok obchádzajú choroby.
Magické obrady robili aj gazdiné a gazdovia. Ak chceli z domu vyhnať hlodavce, museli obísť okolo príbytku, štrngajúc kľúčmi. V iných kútoch Slovenska zasa verili, že obilie bude pred škodcami chránené vtedy, ak gazda pôjde pred východom slnka počas Veľkého piatku úplne nahý k potoku, naberie kalnú vodu a poleje ňou stodolu. Brány gazdovstiev sa natierali cesnakom, aby do nich nevstúpili zlé sily a bosorky. Proti urieknutiu slúžila červená niť zapletená do vrkoča alebo venček zo šípového prútia, cez ktorý gazdiná presne o polnoci precedila vlastnoručne nadojené mlieko.
Magickú moc mali i veľkonočné jedlá. Masť zo šunky uvarenej na Bielu sobotu sa odkladala, pretože ľudia verili, že lieči rany. V južných oblastiach západného a stredného Slovenska piekli gazdinky "baránka". So zababranými rukami zašli do záhrady a cestom potreli kmene mladých stromov, aby lepšie zarodili.
Vajíčko darované na Veľkú noc malo zabezpečiť zdravie po celý rok, ale muselo byť uvarené natvrdo. Škrupiny porozhadzované po záhrade prinášali kvalitnú úrodu.
