Veľa sa o nej hovorí aj píše. Je záhadná, naoko ľahko zvládnuteľná, no v skutočnosti sa cibrí a buduje nesmierne ťažko. Ospevovaná, i zatracovaná zároveň – podľa niektorých znakom pýchy či preexponovaného ega, podľa iných zasa nevyhnutnou súčasťou pozemského bytia. Má mnoho podôb – zrkadliť sa môže v odvážnom imidži človeka, vyzdvihujúcom prirodzené krásy tela či osobnosti, v zdravej sebahodnote, prejavujúcej sa uprednostňovaním vlastného blaha pred blahom okolia, v schopnosti hovoriť „nie“, prípadne v žiarivej duchovnej vibrácii človeka – vysielajúcej signály, že daný jedinec je v absolútnom súlade so svojím vnútorným božstvom a nečiní žiadne skutky, ktoré by jeho jadru škodili.
Reč je o sebaláske. Medzi ezoterikmi sa používa aj nevšedný slovný ekvivalent - afrodité. Tá má aj svoje pomyselné sestry – prvou je agapé, čiže bezpodmienečná a obetavá láska voči iným ľuďom. Druhá sestra sa nazýva univerzé – a ide o prajné city voči zemi, prírode a všetkému, čo nás obklopuje.
Mnohí ľudia sa boja ľúbiť vlastné ja. Myslia si, že ide o prejav narcizmu a pýchy. A to je chyba. Zabúdajú, že absencia sebalásky ústi do problémov rôzneho druhu. To, čo sa odohráva vnútri nás – so všetkými myšlienkovými či emočnými pochodmi – sa vo forme zrkadlového efektu odráža vo vonkajšom prostredí. Ak sa ľúbime, ak si žehnáme, ak sa o seba staráme – fyzicky i duševne, ak jestvujeme v rezonancii s naším najvnútornejším dieťaťom a ak si dožičíme viac-menej všetko, čo nás teší, automaticky meníme svoje vyžarovanie. Skrátka, aj na okolie pôsobíme ako vyvážení, harmonickí a láskyplní jedinci, ktorí vedia, kým sú a kam kráčajú. Zdravá sebaláska – pochopiteľne – ovplyvňuje aj vzťahy, ktoré nás obklopujú. Ak ľúbime vlastné je, priťahujeme osoby s rovnakou mierou sebalásky – jedincov, ktorí si vážia samých seba, no zároveň aj iných ľudí. Naopak, nesebaláska znamená jestvovanie v takých zväzkoch či spojivách, kde vládne neúcta, nerešpekt, netolerancia. Skrátka, celostná disharmónia a diskomfort. Tento jav sa v najväčšej miere prejavuje u týraných žien. Keďže neľúbia vlastné ja – pretože to vplyvom rodičovskej výchovy ani nevedia – magnetizujú chlapov s agresorskými, manipulátorskými a tyranskými sklonmi. Svojim polovičkám ubližujú – a to preto, že z nich sála nesebaláska v podobe neviditeľnej emočnej tézy „som škaredá, zlá, nenávidím samu seba, a preto si so mnou rob, čo chceš“.
Pochopiteľne, absentujúca sebaláska neovplyvňuje len vzťahy partnerské či manželské, ale aj iné zväzky – napríklad na pracovisku. Ak vás kolegovia ponižujú, šéfovia nedoceňujú a ak ustavične súperíte s materiálnou nerovnováhou medzi vynaloženou prácou a získanou plácou, dôvod je jeden-jediný – nedostatočná láska voči vlastnému ju.
Sebaláska je nesmierne dôležitá aj z hľadiska vnútorného náboženstva. Keď si uvedomíme, že Boh je súčasťou každého z nás – a zároveň my sami sme božstvom, pozitívnymi citmi nasmerovanými na vlastné ja dávame Najvyššiemu na známosť, že ho ľúbime, že si ho ctíme, že si ho vážime. Napokon, Boh miluje, keď voči sebe samému vysielame dostatok čistej lásky. Veď všetko, čo máme, vrátane fyzického tela, je darom od neho – a preto by bolo hriešne neľúbiť to.
Ak je sebaláska prirodzeným Božím komponentom, ako je možné, že toľko ľudí na planéte Zem súperí s nedostatočnou láskou voči vlastnému ja? Dôvodov je hneď niekoľko. Na ezoterickej báze možno povedať, že nesebalásku v nás umocňujú entity a bytosti z nízkych sfér - teda démoni, ktorí často okupujú takzvanú prírodnú myseľ človeka. Posilňujú v nej škodlivé kódy – „nenávidím sa“, „neznášam svoje telo“, „som nanič“, „som zbytočná“, „nič nedokážem“. Keďže naša ego-myseľ sa s týmito deštruktívnymi presvedčeniami rýchlo stotožňuje, stávajú sa pravdou. A „vštepená“ pravda mení našu osobnú vibráciu smerom navonok. Bytosti temna nami potom ľahko manipulujú – veď nesebaláska v nás a okolo nás vytvára ďalšie a ďalšie zlovestné energie, ktoré sa stávajú potravou pre démonov. Ak sa neľúbime, sme nenávistní, pochmúrni, melancholickí, smutní, depresívni, hádaví, konfliktní, skeptickí, negativistickí. A to nízkohmotné bytosti zbožňujú. Skrátka, ocitáme sa v ich osídlach.
Za nesebeláskou sa často ukrýva nesprávna rodičovská výchova – prístup zo strany matky či otca. Ak nás nikdy nechválili a neoceňovali naše kvality, niet divu, že sa neľúbime. Problémom tiež je, ak rodičia „vlievajú“ do svojich ratolestí škodlivé tézy či teórie, že prvoradé sú prajné city voči okoliu a iným ľuďom – a až na chvoste pomyselnej hitparády lásky sme my sami. Vzniká tak prehnaná a preexponovaná obeta, ľudskosť a empatia. Na týchto atribútoch – pochopiteľne – nie je nič zlé. Ak sú však na úkor vlastného ja, stávajú sa silným deštruktívnym prvkom. Na otca či matku sa za budovanie nedostatočnej sebalásky hnevať neslobodno – treba si uvedomiť, že nám vždy odovzdávali maximum, teda to, čo sa sami naučili alebo čo získali od svojich predkov. Skrátka, viac nám v danej chvíli a za daných okolností dať nevedeli a nedokázali.
Nesebelásku v nás povzbudzuje aj spoločnosť ako taká – založená na princípe „kráľ verzus otrok“. Mocenské štruktúry majú rady, keď sme poslušné ovečky – bez štipky pozitívnych citov voči vlastnému ja. Veď potom sa stávame ľahko manipulovateľní, ovládateľní a plniaci ich príkazy.
Cibrenie a posilňovanie sebalásky je zložitý a dlhodobý proces. V každom prípade je žiaduce, aby na ňom zapracoval každý z nás. Už po pár mesiacoch očistnej, motivačnej a seba-koučovacej práce zaregistrujeme ohromné zmeny. A to nielen vnútri seba, ale aj vo vonkajšom prostredí. Tu je desatoro zdravej sebalásky.
• Denno-denne vyslovujte vďačnosť Bohu za život a za všetko, čo vám venoval. Ďakujte za svoju povahu, múdrosť, fyzickú alebo duševnú krásu.
• Často sa na seba usmievajte – napríklad pri pohľade do zrkadla. Úsmev má zázračnú moc. Takýmto spôsobom sa stotožníte s teóriou, že sa páčite sebe samému.
• Hladkajte si svoje telo, hovorte mu, aké je krásne a ako ho ľúbite. Prihovárajte sa jednotlivým orgánom a tešte ich hrejivými slovami.
• Kontrolujte svoju prírodnú myseľ – čiže hlavu. „Vlievajte“ do nej pozitívne presvedčenia, mantry a afirmácie. Prinúťte ju, aby sa pre ňu teória o tom, že nadovšetko ľúbite vlastné ja, stala neodmysliteľnou a neodškriepiteľnou súčasťou. Škodlivé alebo deštruktívne myšlienky či emočné balasty vygumujte zo šedej kôry. Vždy, keď ich ego-myseľ bude chcieť opätovne vytiahnuť na povrch, primejte ju okamžite k tomu, aby poslúchala. Uvedomte si, že to vy rozhodujete o tom, nad čím má hlava premýšľať. Skrátka, vy ste pánom nad ňou – a nie naopak.
• Prihovárajte sa svojmu najvnútornejšiemu dieťaťu – čiže Božiemu jadru. Robte len to, čo ono samo vníma ako správne – prospešné pre vašu „bytostnosť“. Načúvajte jeho potrebám a plňte ich. Láskou voči internému dieťaťu posilňujete lásku voči svojej celistvosti.
• Starajte sa o svoje fyzično i psychično. Jedzte zdravú stravu, dostatočne sa hýbte, športujte, nezanedbávajte oddych, relax a dovolenky. Aj takýmto spôsobom sa dávajte najavo, že vaša afrodité, čiže sebaláska je silná a kvalitná.
• Nasávajte duchovné alebo spirituálne poznatky. Čítajte motivačnú literatúru, navštevujte koučovacie kurzy alebo prednášky. Všetko, čo urobíte pre vlastné ja, posilní vašu sebalásku.
• Cibrite svoju záľuby a koníčky. Pracujte s estetikou, tvorivým duchom, kreativitou, umením. Zmysel pre krásno je balzamom na sebalásku.
• Vykonávajte také pracovné činnosti, ktoré vás duševne aj materiálne uspokojujú. Vedzte, že ak robíte to, čo vo vás nevytvára pocity šťastia a komplexnej saturácie, idete proti sebe samému, a teda odkrajujete zo sebalásky. Plnohodnotným zamestnaním – prinášajúcim hojnosť, blahobyt a prosperitu – dávate svojmu ja signál, že ho ľúbite.
• Obklopujte sa rezonančnými ľuďmi. Odstrihnite sa od jedincov, s ktorými sa necítite dobre – teda ktorí vám kradnú vašu pozitívnu energiu a dopujú vás svojimi vlastnými negatívnymi vibráciami. Stotožnite sa s tézou, že nikto nemá právo brať vám to, čo je vášmu ja prirodzené – čiže Božie. Budujte vzťahy, v ktorých vládne vyváženosť. Jednoducho povedané, funguje v nich jednota medzi vydanou a prijatou energiou. Lásku dávate, ale i prijímate.
• Naučte sa hovoriť „nie“. Uvedomte si, že máte absolútne právo odmietnuť to, čo nechcete, čo si neželáte, čo sa vášmu ja bridí. Prejavujte pravú a čistú podstatu svojej osobnosti – bez schovávania alebo skresľovania emócií. Zdravo sebavedomý človek má vlastnú tvár – a nehanbí sa za ňu.
• V rámci alternatívnych harmonizačných techník často siahajte po červených, oranžových alebo zlato-žltých minerálnych kameňoch. Sebalásku umocňuje koral, karneol, oranžový kalcit alebo jantár. Z aromaterapie vyskúšajte santalové drevo.
Autor článku: veštec Peter
Zdroj obrázkov: pixabay
