Strašidelné príbehy na letné večery: Káva s mŕtvou sestrou

Keď som mala štyri roky, ocitla som sa v detskom domove. Otec bol alkoholik a mama skončila na psychiatrii. Sociálne pracovníčky usúdili, že pre mňa i moju sestru bude lepšie, keď sa o nás postarajú "domováci". Smutné však bolo, že nás nedali dokopy - ja som sa dostala do zariadenia na západnom Slovensku, sestru presunuli na východ. Pochopiteľne, kontakt medzi nami zanikol.
Napriek tomu, že deti z domovov mávajú ťažký a komplikovaný život, pretože sa nevedia presadiť, ja som už od malička vedela, že budem úspešná. A tak sa aj stalo - dnes je zo mňa vyhľadávaná právnička. Pomáham najmä v rodinných sporoch a mojou doménou sú procesy s týranými ženami a deťmi.
Bol piatok trinásteho. Nikdy som na povery o začarovaných piatkoch, čiernych mačkách či rozbitých zrkadlách neverila, a tak som aj tento deň prežívala v úplnej pohode. Večer som si ľahla do postele a snažila meditovať. Zrazu som z kuchyne započula zvláštne zvuky. Akoby si ktosi do šálky nalieval kávu a následne ju miešal lyžičkou. Zreteľne som počula krúživé pohyby lyžice, ktorá pri dotyku s keramikou vydávala zvonivé zvuky. Opatrne som sa vyšuchla spod perín a bojazlivo kráčala do kuchyne. Za stolom sedela postava - neznáma žena v dlhom kabáte, popíjajúca čerstvú kávu. Podišla som bližšie, hútajúc, či je to zdanie, alebo realita. Žena sa usmiala. Zbadala som, že máme veľmi podobné tváre. Gestom dala najavo, aby som si k nej prisadla.  "Kto si?" spýtala som sa šepotavým hlasom. Žiadnu odpoveď som však nedostala - neznáma postava sa len usmievala a miešala kávu. Potom vstala, pohladila ma po tvári a stratila sa v "ničote". Do rána som už nezažmúrila ani oka.
O deň na to som dostala telegram. Písalo sa v ňom, že moja sestra, ktorú som nevidela viac ako tridsať rokov, náhle zomrela. Na pohrebe som sa dala do reči s jej manželom. Povedal mi, že na mňa často myslela, no nenašla odvahu kontaktovať ma. Počas života vraj pracovala v cukrárni a bola vychýrená tým, že robí najvoňavšiu kávu v meste. Vtedy sa mi v hlave vynorila scénka z piatka trinásteho - záhadná žena, ktorá si v kuchyni miešala kávu. A keď mi švagor ukázal jej fotografiu, hneď mi bolo všetko jasné. Moja sestra mi prišla dať "posledné zbohom". Je mi ľúto, že sme sa počas života tak veľmi odcudzili...