Do redakcie nám denne prichádzajú desiatky listov s vašimi osudovými príbehmi. Niektoré sú úsmevné, iné poučné, no nájdu sa aj také, z ktorých „sála“ úzkosť a beznádej. Mnohí z vás sa ocitli v krízovej životnej situácii a márne hľadáte východisko z nej.
Keď sa človeku prihodí jedna smutná udalosť, mávne nad ňou rukou a ide ďalej. V poslednom čase však životy viacerých ľudí pripomínajú peklo – nešťastie za nešťastím, neúspech za neúspechom. Strata práce, finančné suchoty, manželská či partnerská kríza, zhoršenie zdravotného stavu – to všetko vytvorí „lavínu“ negatívnych energií, ktorá pred človekom nemá zľutovania.
Svoje o tom vie aj Zuzka z Prievidze. „Nikdy som sa nemala dobre, ale to, čo sa deje teraz, nemožno ani opísať. Radšej nech zomriem a aspoň nebudem o ničom vedieť. Keď to bude neúnosné, sama so svojím životom skoncujem. Nevládzem!“ píše utrápená čitateľka.
Má veľké rodinné, finančné i zdravotné problémy. Starosti ovplyvňujú celú rodinu – ju, manžela i dvoch synov. Vždy, keď sa snažia ušetriť nejaké to euro, príde načakaná udalosť a sú znova bez peňazí. Zuzka opisuje v liste aj zlé skúsenosti z minulosti: „Prežila som hnusné detstvo pri opitej matke, ktorá je už mŕtva. Bojím sa každého nového dňa, pretože zo situácie, v ktorej sme, nevidím žiadne východisko.“ List je vlastne volaním o pomoc.
A takýchto bezradných volaní pribúda. Žiaľ, mnohé z nich sa končia tragicky. Bezradní ľudia nával starostí nezvládnu a siahnu si na život. Štatistické čísla sú hrôzostrašné. Denne umiera na na našej planéte okolo 1000 ľudí, ktorí jediné východisko z krízy vidia v samovražde. Ďalších 10 000 sa o samovraždu pokúša a približne 5 000 sa ňou vyhráža.
Aj na Slovensku je situácia neúnosná. Ročne si berie život okolo 500 ľudí, najčastejšie odídu z tohto sveta obesením. Po samovraždách siahajú častejšie muži, z regiónov má nelichotivé prvenstvo Banskobystrický a Bratislavský kraj. Kritický čas nastáva medzi 22. a 7. hodinou rannou. Najviac samovrážd sa odohráva v pondelok alebo utorok.
Príčiny dobrovoľného odchodu na druhý breh bývajú zväčša rovnaké – duševné choroby, nepriaznivé životné okolnosti, rodinné konflikty, bankrot, nezamestnanosť, závislosti rôzneho druhu, ale aj dlhodobá samota či náboženský fanatizmus. Niektorí výskumníci sa domnievajú, že za samovraždami treba v istých prípadoch hľadať aj dedičné aspekty. Hovorí sa, že takmer 10 % samovrahov malo v rodine osobu, ktorá v minulosti ukončila svoj život dobrovoľne.
O tom, aké následky vyvoláva samovražda, zrejme písať netreba. Človek síce „unikne“ z problémov a starostí, no za sebou zanecháva trúchliacu a smútiacu rodinu. Pozrime sa však na to, čo spôsobuje samovražda na duchovnej, teda nehmotnej báze.
Život máme od Boha, a teda len On sám môže rozhodnúť, kedy nadišiel náš čas na odchod. Podľa Biblie je samovražda akt pýchy a rúhaním sa Najvyššiemu, a preto ide takýto hriešnik priamou cestou do pekla. Z ezoterického hľadiska je samovražda nezmyselný čin, pretože ňou absolútne nič neriešime. Zahubíme síce svoje fyzické telo, no duša – keďže je nesmrteľná – ostáva živá.
Za bežných okolností odchádza duša po smrti do svetla, kde čaká na ďalšiu inkarnáciu, teda opätovné narodenie. Keď však človek spácha samovraždu, z jeho duše sa môže stať takzvaná „bludička“. Ako hovorí renomovaný ezoterik Peter, „takáto duša sa svetlu vyhýba, pretože sa bojí Boha. Má strach, že Najvyšší ju bude súdiť za predčasné ukončenie života. A tak ostáva uväznená v interdimenzionálnom svete, čo je, samozrejme, na škodu. Takáto duša je nespokojná, ale zároveň sa zvykne „nalepiť“ na iného, žijúceho člena rodiny.“ Privtelená duša potom danej osobe spôsobuje ťažkosti – cíti sa unavená, vyčerpaná, máva zdravotné komplikácie a prestáva sa jej dariť v rôznych oblastiach života.
Veštec Peter navyše dodáva, že človek, ktorý spácha samovraždu, „znehodnocuje“ svoju karmu: „Na Zem sa rodíme preto, aby sme sa učili, zdokonaľovali. Pozemské bytie prináša nielen radosti, ale i starosti a bariéry. Našou úlohou je prekonávať ich a hľadať východisko z „tmy“. V prípade, že sa vzdáme a pred ťažkosťami unikneme tak, že si siahneme na život, znamená to, že sme sa v „duchovnom učení“ nikam neposunuli. A tak si rovnakými, alebo dokonca ešte horšími komplikáciami či problémami prejdeme aj v budúcom živote. Okrem toho „znečisťujeme“ karmu celému nášmu rodu, najmä potomkom. Deti rodičov, ktorí spáchali samovraždu, bývajú šťastné a spokojné len málokedy.“
Prievidžanke Zuzke, ale aj ostatným, ktorých sa zmocňujú negatívne myšlienky, radíme jediné – prečkať kritické obdobie. Život je vlastne „hojdačka“, čo znamená, že raz sme dolu a inokedy zasa hore. Ak sa momentálne nachádzate na takzvanom dne, vedzte, že hlbšie to už nejde, a preto čoskoro nadíde moment, keď začnete stúpať. A práve na tento okamih treba s radosťou čakať. Pomôže pozitívne myslenie, ktoré umocňujú afirmácie a mantry. Najsilnejšia etapa dňa, keď sa môžeme nabiť pozitivizmom a optimizmom, je ranný okamih precitnutia zo sna. Už vtedy je potrebné myšlienky orientovať na niečo pekné, priaznivé a radostné. To, na čo myslíme 30 sekúnd po prebudení, ovplyvní náš deň. Ak budú myšlienky kladné, čakajú nás príjemné udalosti. Naopak, negatívne uvažovanie prináša pohromy a katastrofy.
Preventívne proti samovraždeným sklonom pôsobia aj alternatívne medicínske postupy. Tu sú niektoré z nich:
- Naturoterapia: zavčas rána si doprajte studený alebo vlažný kúpeľ
- Aromaterapia: do kúpeľa nakvapkajte bazalkový alebo šalviový olej, v aromalampe zapaľujte ružovú či tymianovú esenciu
- Bylinky: skúste borák lekársky, železník alebo zázvor
- Minerálne kamene: úzkosti, depresií a samovražedných sklonov zbavujú ametyst, ametrín, čaroit alebo záhneda
- Anjelská terapia: požiadajte svojho strážneho anjela, aby vo vás prebudil vašu prirodzenú - teda najčistejšiu podstatu, pravé "ja"
O samovraždách existuje veľa mýtov a falošných predstáv:
• „Keď sa niekto rozhodne, že spácha samovraždu, nikto mu v tom nemôže zabrániť.“ Veľa ľudí, ktorí sa pokúšajú o samovraždu, sa pohybujú medzi túžbou žiť a zomrieť.
• „Kto o samovražde rozpráva, ten ju nikdy nespácha.“
Ide o veľmi rozšírený a nepravdivý mýtus. Opak je pravdou. To, že niekto o samovražde hovorí, je dôkazom, že samovražda je obsahom jeho myšlienok.
• „Samovražda prichádza bez varovania.“
U ľudí, ktorí sú ohrození samovražedným konaním, môžeme dosť dlho pozorovať rôzne príznaky psychického napätia.“
• „Každý, kto sa pokúsi o samovraždu, musí byť šialený.“
Drvivá väčšina ľudí, ktorí sa pokúšajú o samovraždu, netrpia šialenstvom, ale môžu byť v depresii, môžu pociťovať bezvýchodiskovú situáciu.
