Jarné mesiace bývajú sprevádzané menlivým počasím a lejakmi – a tie vytvárajú základ na vznik prekrásneho polkruhového obrazca.
Pohľady na dúhu sa rôznia - pre vedcov je iba klasickým optickým javom lomu svetla, pre majstrov spirituálnych vied mystickým úkazom, ktorý má na človeka priam zázračné účinky – spája s anjelmi a archanjelmi, uzdravuje čakry a aurický systém, očisťuje od negatívnych energií a zlých síl.
Najskôr si dúhu opíšme vedeckou optikou. Pestrofarebný „koberec“ sa objavuje vtedy, keď prší a zároveň svieti slnko. Obrazec vzniká prienikom svetla kvapkami a jeho lámaním. Dúhu skúmali mnohí bádatelia. O jedno z prvých vedeckých vysvetlení sa v staroveku pokúsil grécky učenec Aristoteles - dúhu charakterizoval ako odraz slnečných lúčov od dažďového mraku. Skutočnú pravdu vniesol do výskumu farebných lúčov francúzsky učenec René Descartes, ktorý objavil zákon lomu svetla.
Dúha obsahuje farby svetelného spektra – červenú, oranžovú, žltú, zelenú, modrú, indigovú a fialovú. Červená tvorí vonkajšiu stranu „koberca“, fialová vnútornú. Niekedy sa na oblohe zjavujú aj viaceré dúhy súčasne – ide o vzácny jav. Zaujímavosťou je, že keby sme sa na dúhu pozerali z lietadla, nemala by tvar oblúka, ale kruhu.
Medzi nezabudnuteľné zážitky možno zaradiť pozorovanie nočnej dúhy. Tú môže vyvolať svit mesiaca v daždi. Takzvané lunárne dúhy sú však veľmi slabé, pretože mesiac neposkytuje dostatok jasu. Vzácne úkazy sa zjavujú počas splnu.
Predvedecké vysvetlenia dúhových obrazcov boli rôzne - pre niektoré národy sa stali znamením nádeje a zmierenia, pre iné indikátorom zla a temnoty. Podľa Biblie ide o symbol Božej dohody s ľuďmi o tom, že už nikdy nedôjde k zhubnej potope. Celkom opačne hodnotia dúhu ázijské kmene. Podľa nich tento nezvyčajný úkaz privoláva škodlivých démonov, ktorí môžu pohltiť ľudskú dušu.
