"Môj syn bol vždy živé dieťa a stále niečo vystrájal. Vymenil 3 základné školy. Teraz študuje na strednej, doma sa neučí, fláka sa s kamarátmi - dokonca celú noc. Nedvíha telefón a keď sa vráti domov, smrdí od cigariet a alkoholu. Správa sa ku mne veľmi neslušne a keď sa s ním chcem rozprávať, surovo ma vysmeje. Poradíte mi, čo robiť, aký zaujať postoj? "
/čitateľka Jana/
Milá Janka, budem k vám úprimný. Správanie dieťaťa je "zrkadlom" toho, čo sa deje vo vašom citovom živote. Rodinná láska dávno vyprchala, vaše a manželove energie prestali "vibrovať" na rovnakých úrovniach. Váš syn nevnímal ani nedostával dostatok čistej a úprimnej lásky, až sa v ňom vytvorili pocity zbytočnosti, márnosti, ničoty. Presne taká je jeho duša. Stratená, nevidiaca svetlo. Neváži si seba samého, rodičov a ani okolitý svet. Pôsobí dojmom, že je mu všetko jedno. Za "maskou" sa však ukrýva krehká osoba, volajúca po láske, nehe, dotykoch - najmä od otca. V kartách vidím, že práve on ho dlhé roky zanedbával a nevedel mu dať najavo svoje city. Pýtate sa, čo robiť. V prvom rade treba túto situáciu podchytiť v základoch. Odporúčam psychológa. Kľúčovou úlohou je však posilniť a sceliť rodinu, vrátiť do nej radosť, šťastie, harmóniu, a tak opäť prebudiť aj synovo "uspaté" vnútorné dieťa. Len to je cesta k náprave jeho "ja".
Máte podobný problém a potrebujete poradiť? Ozvite sa veštcovi Petrovi - www.vestecpeter.webnode.sk.
