Človek je súčasťou prírodného prostredia. Tvoríme s ním jednotu, a preto sa akékoľvek zmeny v počasí prejavujú na našom organizme. Klíma vplýva na približne dvesto chorôb. Vrtochy počasia sú mimoriadne nepríjemné pre ľudí so srdcovo-cievnymi a nervovými ochoreniami, s ťažkosťami pohybového aparátu či tráviaceho traktu, pre astmatikov, alergikov či epileptikov. Podnebie pôsobí na celý imunitný systém. Súčasné leto - keďže sa prudko striedajú teploty - je pre meteosenzitívnych jedincov, doslova, zabijakom.
V každom ročnom období dostávajú zabrať iné časti nášho tela. Etapa jari či začiatku leta je typická svojou nepredvídateľnosťou, a preto nás počas nej sužuje únava, nižšia výkonnosť, ale aj dýchacie ťažkosti. Na začiatku jari zomiera najviac starších ľudí, pretože už nemajú sily na regeneráciu. Druhá najnáročnejšia býva jeseň. Množia sa depresie, ale i bolesti kĺbov a reumatické ťažkosti. Vrásky na tvári majú aj "žalúdkari".
Počas zimných mesiacov mávame zúžené cievy a oslabený kardiovaskulárny systém. Výskumy ukazujú, že práve v chladnom počasí dochádza k najväčšiemu počtu infarktov. Ohrození sú najmä muži, a to v priebehu pondelkového predpoludnia.
Ak nechcete, aby sa s vami počasie "zahrávalo", skúste dobré rady nad zlato:
*Pravidelné otužovanie - chodievajte na prechádzku za každého počasia, sprchujte sa striedavo v teplej a studenej vode
*Správna výživa - obmedzte cukry a tuky, nahraďte ich minimálne piatimi druhmi ovocia alebo zeleniny denne
*Primeraný denný rytmus - striedajte prácu a odpočinok
*Pokojný život bez stresov - nenervačte sa v práci ani vo vzťahoch
Zaujímavosť na záver: Je dokázané, že ľudia žijúci na vidieku trpia výkyvmi počasia trikrát menej než "mestskí" ľudia. Ak vás teda klíma dokáže poriadne potrápiť, pouvažujte nad tým, či ruch veľkomesta nevymeníte za príjemné a pokojné dedinské prostredie.
