Po roku sú opäť tu! V rodinách zavládne pohoda, domy či byty sa naplnia typickými vianočnými vôňami, bežný ruch sa zmení na upokojujúce ticho. Na dvere „klopú“ najkrajšie sviatky v roku. Ak chcete, aby boli „presiaknuté“ ešte väčšou harmóniou, nebojte sa siahnuť po mágii. Mnohé „čarodejnícke“ úkony pochádzajú od našich prababičiek.
*Štedrovečerná mágia našich predkov
Počas sviatočného dňa sa nesmelo nič z domu požičiavať cudzím osobám. V opačnom prípade by v príbytku počas nadchádzajúcich mesiacov zavládla chudoba. Taktiež panoval zákaz púšťať do domu neznáme ženy. Hovorievalo sa, že ulice sú počas Štedrého dňa plné bosoriek a človek nikdy nevie, ktorá "vkĺzne" do izby a naplní ju negatívnou energiou.
Mágiu milovali aj nezadané dievčence. Smeti zametené okolo štedrovečerného stola mladucha vyniesla na hnojisko, kde si na ne kľakla a počúvala, z ktorej strany zabreše pes - odtiaľ mala získať ženícha. K ľúbostnej mágii poslúžilo aj narúbené drevo. Po polienka šla vždy slobodná dievčina z rodiny. Ak doniesla nepárny počet, znamenalo to, že sa vydá. Ak priniesla párny počet, ostane na ocot. "Vydajachtivé" dievčence si dokonca samy veštili, ako sa bude volať ich nastávajúci. Do jablka zapichli 3 zápalky a každú pomenovali podľa konkrétneho muža z ich okolia. Zápalka horiaca najdlhšie oznamovala meno budúceho ženícha.
Počas Štedrého dňa praktizovali naše staré mamy či starí otcovia aj "zdravotnú mágiu". Príbytky sa museli ligotať čistotou. Špina v dome bola magnetom na choroby, a preto sa jej snažili vyhýbať. Vitalita v rodinnom kruhu sa určovala z plameňa sviečky. Na čiu stranu sa "naklonil", ten mal do roka umrieť. Ochranu zdraviu si naši predkovia zabezpečovali jedením cesnaku a medu. Dôležité bolo aj správanie sa pri štedrovečernom stole - nesmelo sa kopať do drevených nôh, aby rodinných príslušníkov neboleli v nadchádzajúcom roku kosti a kĺby. Počas sviatočnej večere sa rozkrojilo jabĺčko. Zdravé jadro a hviezdička uprostred signalizovali rok plný sily a energie.
Mágii Vianoc verili aj pragmatickí chlapi. Remeselníci a gazdovia kládli počas večere pod stôl pracovné náradie, aby riadne slúžilo a zabezpečovalo úspech i peniaze. Hojnosť do domu prinášali riadne nakysnuté koláče, jedlá z bravčoviny, šošovice a maku.
Ďalšie rady našich prababičiek:
- Na sviatočnom stole by malo byť presne 12 jedál. Kuraciemu mäsu sa treba vyhýbať, pretože odháňa blahobyt.
- Na stole nesmie chýbať maslo – symbol toho, aby šlo všetko počas nasledujúceho roka hladko, jednoducho, plynulo, teda ako „po masle“.
- Počas Vianoc majú v domácnostiach horieť sviečky. Najlepšie sú biele, červené alebo zelené. Pokým biele majú očistnú silu, červené priťahujú hojnosť a zelené zabezpečujú pevné zdravie. Horiace sviece by mali byť v nepárnom počte – teda buď jedna, alebo tri.
- Za stolom nesmie sedieť 13 ľudí. Ak sa tak stane, v rodine hrozí smrť.
- Presne o polnoci silnie účinok veštieb. Do šálky treba dať lyžičku cukru i soli a 2 dcl vody. Ak sa správne zadívate do tekutiny s prísadami, zbadáte „prierez“ budúcimi udalosťami.
- Ak chcú mladuchy vedieť, ako sa bude volať ich nastávajúci, presne o polnoci musia otvoriť okno a počúvať hlasy okolo idúcich ľudí. Prvé mužské meno, ktoré započujú, prezradí meno nastávajúceho.
- Praktizovať možno aj „manželskú mágiu“. V prípade, že chcú partneri vedieť, či spolu ostanú, musia si vzájomne vytrhnúť jeden vlas. Ten treba hodiť do šálky s vodou, v ktorej sa rozpustila lyžička cukru a lyžička soli. Šálku je potrebné na noc položiť na parapetnú dosku. Ráno sa ukáže pravda – ak sú vlasy spojené, manželia ostávajú vedno, ak je každý vlas na inej strane pohára, partneri sa s najväčšou pravdepodobnosťou rozídu.
