Čarovná JESENNÁ ROSA. Zužitkujte jej mystickú silu

 

Leto sa chýli ku koncu. Slnečných lúčov ubúda, vzduch chladne a naše telá obaľujeme čoraz väčšou masou oblečenia. Príroda sa odieva do pestrých farieb, stromy zdobia milióny červeno-oranžovo-žltých listov, zrejú gaštany, ktoré čoskoro popadajú na zem a vytvoria tak hnedastú prikrývku. Ovocinári sa tešia z chrumkavých jabĺk – tie nám budú počas dlhej zimy dodávať žiaduce vitamíny. Lastovičiek v ovzduší ubúda – odlietajú tam, kde je teplejšie. Rovnako sa stráca aj kaviarenský ruch veľkomiest. Spoločenskosť nahrádzame zdržiavaním sa doma – napríklad pri dobrej knihe alebo šálke bylinkového čaju. 
 
Naši predkovia využívali pred-jesenné a jesenné obdobie na praktizovanie čarovných úkonov. Tie spĺňali trojakú funkciu – odnímanie zla, požehnávanie budúcoročnej úrody a skrášľovanie tela. Zo živlov uprednostňovali najmä oheň a vodu. Plameňmi si ctili boha menom Svarožič, ktorý vládol Slnku. Na jeho počesť zapaľovali kolesá omotané slamou, ktoré vzápätí púšťali z kopca. Vyjadrovali tak vďaku za zdar v predošlom období a zároveň prosili o úspech v nadchádzajúcej etape. 
 
Po vode siahali najmä ženy. V chladnúcich bystrinách či potokoch si umývali telá – aby z nich sňali všetky záporné energie. Na očistné procesy zužitkúvali aj jesenné lejaky a búrky. Osobitné postavenie v spektre kúzelných prvkov mala rosa. 
 
 
Jesenné obdobie sprevádzajú magické rána. Keď si človek privstane a vyzrie z okna, očarí ho ligotajúca sa zem. Najmä rastlinky pokrývajú akési kryštály vody. Je to rosa. Odborníci ju nazývajú sofistikovanejšie – výsledky radiačného ochladenia. Vzniká za jasných nocí, a to tak, že studený povrch zeme ovplyvní najspodnejšie vzdušné vrstvy, ktoré sa premenia na rosné kvapky. V prípade záporných teplôt hovoríme o inoväti. Oba úkazy vytvárajú pri východe slnka prenádhernú scenériu – v kryštalických útvaroch sa odrážajú lúče a hádžu pestrú spleť farieb či zrkadlení. 
 
Rose sa kedysi pripisovala požehnávajúca sila. Známe sú úkony spojené s ľanom – najstaršou technickou plodinou na zemi. V stonke je ukryté vlákno. Na jeho uvoľnenie jestvoval šikovný fígeľ. Ľan bol počas noci porozkladaný na poli - aby naň padala ranná rosa. Tá spĺňala nielen pragmatickú, ale i duchovnú úlohu. Jej nadpozemská energia sa mala postarať o kvalitu samotnej plodiny a v konečnom dôsledku aj o hojnosť a plodnosť výsledného materiálu – spradených nití, z ktorých sa vyrábali látky a odevy. Napokon, naši predkovia boli presvedčení, že čím väčší počet ľanových komponentov sa nachádza v  domácnosti, tým viac blahobytu a prosperity zažíva príslušná rodina. 
Rannou jesennou rosou sa potierali i domáce zvieratá. Cieľ bol jasný – aby boli zdravé, vitálne a prinášajúce osoh. 
 
 
Kúzelné kryštály vody slúžili aj ľuďom. V mnohých regiónoch Slovenska ju odchytávali do bielach plachát. Položili ich na trávniky alebo do záhrad a hneď zrána – keď boli obsypané tisíckami ligotajúcich sa kvapiek – získanú rosu vyžmýkali do keramických nádob. V chladivej vode sa umývali najmä devy. Boli presvedčené, že voda v nezvyčajnej podobe im zabezpečí krásu tela i ducha. 
Rosu neopomenuli ani staršie ženy. Aplikovali ju na boľavé kĺby, ale aj kožné neduhy, či dokonca chorľavé oči. Zrak ňou pretierali i deťom. Nie však kvôli vitalite, ale očiste. Tradovalo sa, že takýmto spôsobom možno človeka zbaviť nebezpečného urieknutia – takzvaného z očí. 
Porobeniny alebo kliatby sa snímali aj iným spôsobom. Počarovaný jedinec si mal zrána kľaknúť pod višňu, na ktorej sa počas noci vytvorili kvapky rosy. Zatrasením porastu kryštály popadali na jeho telo – a on sa tak mohol zbaviť nežiaducich energo-nánosov. 
 
Celkovú vitalitu dodávalo chodenie bosými nohami po zarosenej tráve. Táto netradičná praktika opäť vstáva z popola – využívajú ju takzvaní naturisti. Hovoria, že prechádzky naboso harmonizujú pohybový aparát, obehový systém, ale i psychiku. Samozrejme, v tomto smere sa vyžaduje opatrnosť – a to aj vzhľadom na chladnejšie septembrové počasie. Stačí málo – a človek môže prechladnúť. S príchodom zimy je ľudská imunita oslabenejšia. 
 
 
Rosou presiaknuté rána milujú aj majstri exteriérových meditácií. Sú presvedčení, že rozjímacie alebo vizualizačné cvičenia, ktoré sa praktizujú v lone jesennej prírody, obsypanej ligotajúcimi sa kvapkami, majú ohromnú silu. Pozorovanie rosy dáva do poriadku narušené čakry, prípadne aj „deravý“ aurický systém. Tí, ktorí patria do vejára mimoriadne vnímavých a senzitívnych ľudí, môžu počas zarosených jesenných rán spozorovať v prírode aj víly, druidov alebo ďalšie bytosti Gaie – matky zeme.   
 
 
Zdroj obrázkov: pixabay
 

Anketa

Ktoré ezoterické témy vás najviac zaujímajú?

Anjelská mystika (1 120)

18%

Výklad kariet (868)

14%

Channeling (217)

3%

Liečiteľstvo (3 268)

51%

Alternatívny prístup ku zdraviu (352)

6%

Duchovný koučing a pozitívne myslenie (557)

9%

Celkový počet hlasov: 6382