Kresťania i nekresťania si v týchto dňoch pripomínajú jedny z najkrajších a najdôležitejších sviatkov v roku - Veľkú noc. Nespájajú sa s ňou len náboženské obrady symbolizujúce ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Krista, ale aj oslava začínajúcej sa jari a "vykukujúceho" slnka, ktoré postupne rozohrieva celú krajinu.
Až do súčasnosti pretrvali v regiónoch Slovenska mnohé dobové tradície. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. Naše prababičky či pradedovia sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka. S vítaním jari, teda príchodom "vesny" súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť životný zdar v nadchádzajúcom období. Dôležitú úlohu zohrávali najmä očistné mystické praktiky - zamerané tak na fyzické telo, ako aj na príbytky či pozemky.
K veľkonočnému obdobiu neodmysliteľne patria aj malé chlpaté púčiky, ktoré zdobia vázy mnohých gazdiniek. Áno, reč je o bahniatkach. Tento symbol jari má dôležité miesto aj v kresťanskej histórii. Spája sa s Kvetnou nedeľou. Pôvodne sa mala volať Palmová, pretože Ježišovi pri vstupe do Jeruzalema mávali nadšené zástupy palmovými ratolesťami a oslavovali ho ako mesiáša. U nás palmy nahradili pučiace vŕbové halúzky. Takzvané bahniatka sa práve na Kvetnú nedeľu svätili v kostoloch. Ľudia ich na poliach vkladali do zeme, aby chránili úrodu pred nepriazňou osudu. Posvätené bahniatka sa umiestňovali aj do domácností - konkrétne za obrazy. Dôvod? Ochrana pred zlovestným počasím a negatívnymi vibráciami.
A čo sú vlastne bahniatka? Ide o akési plstnaté kvietky, čiže jahňady vŕby rakyty. Strom má buď samčie, alebo samičie kvety. Tie samčie možno spoznať podľa toho, že sú rozstrapkané. Samičie pripomínajú myšací kožúšok, a preto nimi radi zdobíme domácnosti.
Pri aranžovaní bahniatok sa fantázii medze nekladú - môžeme sa rozhodnúť pre jednoduchý ozdobný "prvok" niekoľkých konárikov v priehľadnej bezfarebnej váze, ale nádherne vyzerajú aj v kombinácii s jarnými kvetmi - či už tulipánmi, narcismi, alebo hyacintmi. A nemusíme sa ich vzdávať ani pri sviatočnom dekorovaní na Veľkú noc - priam dokonale sa na nich vynímajú maľované vajíčka, ktoré taktiež symbolizujú sviatočné obdobie.
Ale pozor - "chlpaté čudá" by si domov nemali nosiť ľudia so sennou nádchou či alergiami na pele, pretože tieto milé a sympatické rastlinky sú zdrojom alergénov.
Magickú moc majú nielen bahniatka, ale aj ich "matka", teda samotná vŕba rakyta. Nájdeme ju skôr v parkoch, pretože dorastá až do výšky 12 metrov a priemer jej kmeňa môže pokojne presiahnuť pol metra. Niekdajšie čarodejnice si z tohto stromu vyrábali kúzelné paličky - stačil im opracovaný vŕbový prútik, ktorý údajne pri vyslovení mystických formuliek plnil aj tie najtajnejšie túžby. Podľa iných tradícií sa v korune majestátnej dreviny ukrývajú strašidlá a kmeň obývajú škriatkovia či víly.
Objímaním vŕby môžete pomôcť svojmu tráviacemu traktu. Čistí vnútorné orgány, upravuje peristaltiku čriev. Lieči choré oči a utlmuje menštruačné ťažkosti. Upokojuje napätú dušu, odstraňuje stres a nervozitu. Obzvlášť priaznivo pôsobí na ľudí, ktorí prežili citové sklamanie. U osôb so silným charakterom cibrí liečiteľské schopnosti.
A ako nájdete tú "svoju" vŕbu? Vyhľadajte pekný, zdravý strom na príjemnom mieste. Nezáleží na tom, či rastie v lese, v parku, alebo v záhrade. Osloviť vás môže jeho vzrast, tvar i vôňa. Objímte kmeň alebo ho hlaďte dlaňami. Dotýkajte sa aj konárov či koreňov a vnímajte silné vibrácie.
Ak sa hanbíte objímať strom, oprite sa oň chrbtom alebo sa k nemu posaďte. Môžete pridať pár jednoduchých naťahovacích cvikov. Myšlienky nechajte voľne plynúť a meditujte. Zotrvajte v prítomnosti uzdravujúcej dreviny tak dlho, pokým máte dobré a príjemné pocity. Na záver sa rozlúčte a stromu venujte kvietok alebo kamienok za jeho liečivú pomoc.
Zdroj obrázkov: pixabay
