Tajomné čítanie na víkend. Všetko o bosorkách, ježibabách a strigôňoch

Tajomné čítanie na víkend. Všetko o bosorkách, ježibabách a strigôňoch

Dnes už veľmi ťažko zistíme, kto a kedy použil slovo čarodejníctvo prvýkrát. Vieme však, že bosorky a strigy boli súčasťou všetkých historických období. A vždy sa ich životy spájali s niečím nadprirodzeným, mystickým a tajomným.

 

Písomné záznamy o čarodejniciach sa vyskytujú už v starovekom Egypte. Informácie o tom, aké tresty postihovali tých, čo sa zahrávajú s mágiou, nájdeme napríklad aj v Chammurapiho zákonníku.

Existenciu čarodejníctva v antickom Grécku dokladá Homér. Podľa starých dobových záznamov vedeli bosorky ovplyvňovať ľudí aj neživé predmety. Ovládali tiež živly - vodu, oheň, vzduch a zem.  

 

Neskôr - predovšetkým vplyvom cirkvi - sa čarodejnice stali "vyvrheľmi" spoločnosti. Medzi ľuďmi sa šírili výstrahy o tom, že sú to služobníčky diabla, a preto sa s nimi neslobodno stýkať. Od neskorého stredoveku až do 18. storočia boli čarodejnice prenasledované, väznené, mučené a popravované. Predpokladá sa, že v celom vtedajšom Uhorsku obvinili z bosoráctva vyše tisícku ľudí. Skončili v rukách katov alebo zhoreli na hranici. Iste, početná skupina čarodejníc "paktovala" s temnými silami, ktoré im prisluhovali. Vykonávali čiernu mágiu, ktorá bola zameraná na ublíženie inému alebo jeho deštrukciu. Trestané však boli aj takzvané "biele bosorky" - tie sa zväčša venovali bylinkárstvu, alternatívnym liečebným technikám, klasickému výkladu kariet či komunikácii s anjelskými bytosťami.

 

Skutočné čarodejnice žili aj na území našej krajiny. Jednou z nich bola Agáta Toottová Borlobaschinová. Terajšiu Bratislavu obývala pred viac ako 400 rokmi. Keď bola ešte malým dievčaťom, zomreli jej obaja rodičia. O sirotu sa starala stará mama, ktorá ju zasvätila do čarov bylinkárskeho umenia.

Do života Agáty vstúpili neprajníci. Ktosi ju obvinil z čarodejníctva. Nevedno, či to boli závistlivé bratislavské paničky, pretože bola pekná, mladá, a navyše manželkou mešťanostu, alebo ju udal niekto, komu sa snažila svojimi masťami či elixírmi pomôcť. Druhá možnosť je pravdepodobnejšia - za Agátou Borlobaschinovou vraj jedného dňa zavítala postaršia dáma, ktorá žiadala o pomoc pre svojho chorého manžela. Bylinkárka urobila čaj, no keď ho muž vypil, začal vracať. Po nevinnom obvinení z pokusu o otrávenie nasledovalo obvinenie oveľa horšie a pre Agátu aj osudné - vyhlásili ju za nebezpečnú bosorku, spájajúcu sa s démonmi.

Zavreli ju do radničnej väznice a musela vypovedať. Keďže sa k čarodejníctvu priznať nechcela, čakalo ju kruté mučenie. Po bolestivom trýznení napokon nátlaku podľahla a pred sudcami vypovedala, že je bosorkou. Uviedla napríklad, že ropuche zašila oči ľudskými vlasmi alebo z embrya vyrobila masť.

Agátu Toottovú Borlobaschinovú upálili 24. mája 1602. Pred niekoľkými rokmi jej v Bratislave neďaleko Michalskej brány postavili umelecký reliéf ako symbol ženy, ktorá sa stala obeťou fanatizmu a intolerancie.

 

Bratislava nebola jediným miestom, kde sa v 17. storočí odohrávali bosorácke procesy. Proti čarodejniciam kruto bojovali aj v trenčianskej, tekovskej, hontianskej či spišskej stolici. Dobové dokumenty prezrádzajú veľa zaujímavostí. Dozvedáme sa z nich napríklad o nevšednom procese zo Šamorína.

V roku 1691 sa istý pán sťažoval na Juditu Nagyovú. Obvinil ju, že v noci čarami a magickými rituálmi zabila jeho manželku. Údajnú strigu v okovách predviedli pred súd, kde sa mala priznať k bosoráctvu. Podobne ako Prešporáčku Agátu - aj ju prinútili mučením prehlásiť sa za "diablicu". Tým sa však proces neskončil - Judita totiž zverejnila mená svojich údajných čarodejníckych spoločníčok. No a tie pri vypovedaní obvinili ďalších ľudí a tí zasa ďalších a ďalších. Šlo o najväčší a najrozsiahlejší bosorácky proces v dejinách krajiny. Šamorínsky súd mal len jedného popraveného - Judita Nagyová zhorela na hranici.

 

K úplne poslednej čarodejníckej poprave vo svete došlo v roku 1792 vo Švajčiarsku.

Našťastie, éra katov, mučiarní, krvavých popráv a hrôzostrašného upaľovania na hraniciach je preč. Nech je však nasledujúce číslo varovaním pre tých, ktorí by chceli éru bosoráckych procesov vrátiť späť - obeťami inkvizície sa v Európe a Amerike stalo v minulosti takmer štvrť milióna údajných čarodejníc. 

 

Bosorky jestvujú aj dnes. Sú však oveľa modernejšie než tie, ktoré žili v dávnych dobách. Ak by ste súdobé čarodejnice hľadali v chalúpkach na stračích nôžkach - ukrytých v temných lesoch - zrejme by ste neuspeli. Ba dokonca nemajú ani bradavicu na špičke nosa, čiernu mačku na pleci či rozstrapatené vlasy s konárikmi, listami alebo šiškami. Súčasné bosorky sa po novom volajú ezoteričky, jasnovidky, liečiteľky či kartárky. Nazerajú do tajomných priehľadných gulí, vykladajú karty, diagnostikujú choroby, liečia telo aj dušu, venujú sa channelingu - teda komunikácii s duchovnou ríšou.

Vplyvom doby, ktorá prináša množstvo peripetií a prekážok, ich kontaktujte čoraz viac ľudí. U čarodejníc alebo mágov hľadajú radu, nasmerovanie, inšpiráciu, povzbudenie či "presvetlenie" problému. Tak, ako v iných sférach života, aj v radoch ezoterikov sa nájdu poctiví, čestní a zdieľni ľudia, no na druhej strane aj šarlatáni a podvodníci. A ako spoznať korektnú bosorku? Zamerať sa treba na tri hlavné atribúty - pracuje iba s čistými silami, za svoje služby si berie rozumné sumy a nikdy vás nenúti, aby ste ju kontaktovali znova. Zo stretnutia s dobrosrdečnou čarodejnicou by ste mali mať príjemné a harmonické pocity. Pokiaľ vás dobije pozitívnymi energiami, vitalitou, nadšením a optimizmom, je všetko v poriadku.  Bosorky s dobrými úmyslami nikdy nevykonávajú praktiky, ktoré by ubližovali iným alebo pomocou ktorých by manipulovali či ovládali okolie.