Moje detstvo bolo hotovým peklom. Otec bol alkoholik a egoista, ktorý namiesto rodiny uprednostňoval fľašu pijatiky. Už ako dieťa som túžila po veľkej láske. Veľa voľného času som ako školáčka nemala, no vždy, keď sa nejaký našiel, sadla som si pod velikánsky buk v neďalekom lese a snívala o vytúženom princovi na bielom koni. Moje predstavy boli jasné - citlivý muž s veľkým srdcom a zmyslom pre rodinu, s ktorým prežijem celučičký život.
Bolo letné nedeľné popoludnie. Otec bol tradične naliaty v alkohole a matka zapriahnutá do roboty. Tak veľmi som túžila po ich objatí, alebo aspoň maličkom úsmeve. Namiesto toho som si vyslúžila len ohriaknutie a namrzený pohľad, z ktorého už dávno vyprchalo všetko životné šťastie. Ticho ako pierko som sa vytratila z domu, kráčajúc k mohutnému porastu - stromu, ktorý poznal všetky moje tajomstvá. I tie najcitlivejšie a najtajnejšie. Stál tam ako vždy - vzpriamený, týčiaci svoju korunu k blahodarnému slnku a ochotný vypočuť moje prosby. Objala som jeho masívny kmeň. Poďakoval sa jemným zašuštaním lístia, v ktorom sa preháňal horúci vánok. Hľadela som do zelenej koruny, ligotajúcej sa v slnečnom svite ako tisícky vzácnych drahokamov. Zrazu som na jednom z konárov zbadala čosi zvláštne - sedela tam čudesná bytosť! Hompáľala nohami a pozerala sa priamo na mňa. Postavu som nevidela celkom jasne, pretože mi zrak rozmazávali ostré lúče. Otočila som hlavou v tom správnom uhle a v tom momente som zistila, že len pár metrov odo mňa sedí víla. Nádherná, pokojná, sálajúca neobyčajné duchovné teplo. "Som tvoja osobná sprievodkyňa," prehovorila postava. Stála som tam v nemom úžase, uvažujúc, či je to prízrak, alebo skutočnosť. "Zatvor oči, niečo ti ukážem," pokračovala nádherná bytosť. Privrela som viečka a čakala, čo sa bude diať. V tme sa zrazu zjavilo maličké svetielko, ktoré sa postupne približovalo, až ma celú pohltilo. Vo vízii som sa ocitla v prekrásnom dome. Sedela som pri krbe a vedľa mňa - v mocnom objatí - chlap mojich snov. Urastený, tmavý, citlivý, nežný, romantický a voňavý.
O chvíľku sa vízia stratila a opäť som sa ocitla v lese vo svojich ufúľaných šatách. Víla už na konári nesedela, no v hlave mi ešte doznievali jej nežné slová: "Neboj sa, postarám sa o tvoju krásnu budúcnosť..."
Dnes je zo mňa sebavedomá mladá žena, ktorá sa vrhla do podnikateľských aktivít. Hoci žijem pragmaticky, na duchovnú ríšu nezabúdam. A najmä na víly, ktoré - hoci to znie neuveriteľne - žijú medzi nami. Zjavujú sa však len tým, ktorí v nej veria. Vďaka jednej z nich mám nádherný dom, ale predovšetkým skvelého muža. Presne toho, ktorého mi v detských časoch ukázala vo vízii.
Osobná víla mi zdelila proroctvo
