Neplačte za zosnulými. Žiaľ a smútok pozostalých spôsobujú dušiam utrpenie

Neplačte za zosnulými. Žiaľ a smútok pozostalých spôsobujú dušiam utrpenie

"Posmrtné" témy bývajú pestré. Ľudia diskutujú o tom, čo sa deje s dušami po smrti, či idú do raja, alebo do pekla, prečo ostávajú niektorí duchovia uväznení v "medzisvete" a koľko pravdy sa ukrýva za takzvanou reinkarnáciou. Sú to však nekonečné "dišputy", pretože spoznať skutočnú pravdu môžeme až po tom, keď si nás vezme samotný Najvyšší. Svetlo do témy však predsa len "prúdi" - a to vďaka ľuďom, ktorí prežili klinickú smrť a ktorí následne opisovali, čo sa deje v momente, keď ich duša opúšťa fyzické telo.


 Scenár býva zväčša veľmi podobný:
1.    Bezprostredne po smrti mizne bolesť a nastupujú pocity harmónie a blaženosti. V tejto fáze si údajne človek ešte nemusí uvedomovať, že zažíva vlastnú smrť. Je preto zmätený.
2.    Nasleduje takzvané oddelenie od tela. Z fyzickej "schránky" stúpa nahor nehmotná substancia - teda duša. Nepodlieha gravitácii, prechádza cez múry, dokáže lietať. V momente, keď človek vníma z výšky svoje vlastné telo, si uvedomí, že odchádza na druhý "breh".
3.    Ďalšou fázou je vstup do temného tunela, menej časté býva vnímanie ponurého schodiska. Vniknutie do tmy často sprevádza hlasný zvuk. V tuneli nastáva rýchly pohyb vpred, niekedy sa po boku objavujú duše iných osôb.
4.    Na konci tunela sa zjavuje jasné, oslňujúce svetlo. Po vstupe doň nastávajú dve alternatívy - k duši pristupujú zosnulí príbuzní či priatelia, alebo stretáva svetelnú bytosť, teda Ježiša či anjelské postavy. Odštartujú vzájomný dialóg. V určitých prípadoch sa človeku premietne jeho vlastný život v podobe akéhosi filmu. Vynoria sa najkrajšie, ale aj najsmutnejšie momenty. Tiež sa môžu ukázať hriešne momenty. Napokon prichádza poznanie, že daná osoba ešte nie je pripravená na smrť a musí sa vrátiť do fyzického tela. Vo svete živých má "resty" alebo špecifickú úlohu.


Ľudia, ktorí prežili klinickú smrť, majú svojich priaznivcov, ale aj kritikov. Podľa skeptikov nie je mystický posmrtný zážitok ničím iným než halucináciou orgánu, ktorý práve odumiera. Dve rozdielne hypotézy nie je ľahké potvrdiť ani vyvrátiť.

Kľúčovou témou sú aj takzvané privtelené duše. Väčšina nehmotných "substancií" odchádza po smrti do "svetla", teda k Bohu. Nájdu sa však aj také duše, ktoré z určitých príčin ostávajú uväznené v "medzisvete". Jestvuje viacero indikátorov, podľa ktorých môžu pozostalí zistiť, že ich zosnulý blízky neodišiel k Najvyššiemu. Azda najrozšírenejší je ten, že pokiaľ sa nám často sníva s mŕtvou osobou, nenašla vytúžený pokoj a blúdi v temnotách.
Príznaky môžu byť aj ďalšie:
-        pozostalí sú po smrti blízkej osoby permanentne unavení a vyšťavení ako citróny,
-        na rodinu, v ktorej nastalo úmrtie, sa "sype" jedno nešťastie za druhým,
-        pozostalí chorľavejú a objavujú sa u nich podobné zdravotné ťažkosti, aké sužovali mŕtvu osobu,
-        v príbytku - dome alebo byte - sa odohrávajú zvláštne udalosti, napríklad padajú predmety zo stien, samy sa zatvárajú alebo otvárajú dvere, vzduchom sa šíria nepríjemné vône, ktoré pripomínajú spálenú gumu.
 
Existujú viaceré typy privtelených duší. Mnohí mŕtvi ostávajú pri svojich blízkych z dôvodu silného citového puta. Hoci zámer majú dobrý, "pozemšťanom" prítomnosť duchovnej entity škodí, a to tak psychicky, ako aj fyzicky. Druhým typom "neslobodných" duší sú energie ustráchané, ktoré sa z určitých dôvodov boja Boha. Zostávajú blúdiť v temnotách, hľadajúc odvahu priblížiť sa k Najvyššiemu. Dušu môže k zemským záležitostiam priťahovať aj silný materializmus. Ak bol človek - "majiteľ" tejto duše - počas života príliš "nafixovaný" na hmotné statky, veľmi ťažko sa ich vzdáva aj po smrti. Ostáva preto "prilepený" k hnuteľnému či nehnuteľnému objektu. Časť duší blúdi v "medzisvete" z dôvodu pomstychtivosti, hnevu, nenávisti, zákernosti či neodpustenia.


 Nech už máte do činenia s dušou dobrotivou, alebo, naopak, zlostnou, jedno je isté - patrí do "svetla", a preto ju tam treba s láskou poslať. Pomôcť môže "odvádzač" duší alebo kňaz. Ak sa nebojíte, na tento mystický úkon sa môžete podujať aj sami. Zapáľte modrú sviečku, privolajte archanjela Michaela a vyslovte želanie, nech doprevádza všetky zblúdené duše k Najvyššiemu.
A ešte jedna dobrá rada nad zlato. Je pochopiteľné, že po smrti blízkej osoby smútime. Žiaľ je však negatívna emócia, ktorá môže zosnulých "ťahať" späť do pozemského bytia. Čím menej bôľu a negatívnych myšlienok budeme vysielať, tým rýchlejšie dáme dušiam vytúženú slobodu...