List

List

Smrť mojej babičky som znášala veľmi zle. Bola to úžasná žena. Tolerantná, milosrdná, dobrosrdečná. Psychické ťažkosti ju však dohnali k samovražde. Ostal po nej list na rozlúčku, v ktorej uviedla svoje dôvody a každému z nás venovala pár vrúcnych riadkov. List si nechali moji rodičia a dlhé obdobie ho strážili v bezpečí. Uplynulo niekoľko rokov. Môj bratranec je spisovateľ a rozhodol sa napísať knihu o svojom živote a nejakú časť diela chcel venovať práve babičke. Aby jeho kniha bola zaujímavejšia, plánoval v nej použiť úryvky z rozlúčkového listu. Samozrejme, s takýmto krokom som nesúhlasila. Informácie v liste boli veľmi dôverné.
A nebola som sama, kto to nechcel. Odvtedy sa u nás začali diať zvláštne veci. Z ničoho nič padali ťažké predmety na zem, otvárali sa zásuvky aj okná, priestorom sa ozývali kvílivé zvuky. Vyvrcholilo to tým, že na mohutnom zrkadle sa zjavilo slovíčko "list".
Zasadla "rodinná rada", aby sme dali hlavy dokopy a porozmýšľali, prečo sa tieto hrôzostrašné úkazy dejú. Prišli sme k verdiktu: stará mama si isto nepraje, aby boli úryvky z jej rozlúčkového listu zverejnené. A jej želanie sme aj splnili. Hneď, ako sme bratrancovi oznámili, že mu korešpondenciu neposkytneme, záhadné úkazy zmizli.