Ak zbadáte v týchto dňoch čosi nezvyčajné, nečudujte sa! Začínajú sa magické STRIDŽIE DNI

Ak zbadáte v týchto dňoch čosi nezvyčajné, nečudujte sa! Začínajú sa magické STRIDŽIE DNI

Dni sa krátia, blíži sa skutočný príchod zimy a s ňou i najkratší deň v roku, teda zimný slnovrat.  Chladné večery zvyšujú chuť zabaliť sa do deky a pri voňavom čaji čítať „deťúrencom“ strašidelné rozprávky o duchoch, ježibabách, bosorákoch či iných nadprirodzených bytostiach. Pokým v súčasnosti sa nad hrôzostrašnými príbehmi pousmejeme, naši predkovia ich brali úplne vážne. Verili, že popri pozemskom svete jestvuje aj ten nadpozemský, nehmotný, voľným okom neviditeľný. Zvlášť v predvianočnom období platí, že cudzie, nepoznané ríše otvárajú svoje brány a do sveta ľudí prichádzajú duchovné entity. Prababičky nazývali toto obdobie stridžími dňami. Vykonávali magické rituály, ktorými vyháňali neprajné bytosti z domácností či statkov a zároveň vytvárali akýsi „ochranný štít“, ktorý mal počas nadchádzajúceho roka ustrážiť rodiny pred zlom a temnotou. Najsilnejšími obrannými pomôckami proti bosorkám boli kríže, cesnak a svätená voda. Popri ochranných mystických úkonoch patrilo „predslnovratové“ obdobie aj čarovaniu, ľúbostnej mágii a vešteniu.

Všetko to „odštartovalo“ už 25. novembra na Katarínu. Naši predkovia jedli veľa cesnaku, aby ich démonické sily zďaleka obchádzali. Cesnakom zároveň vytvárali kríže na dverách a bránach. Dôvod? Ochrana pred zlovestnými čarodejnicami, ktoré by do domov mohli „pritiahnuť“ nezdar, smútok, chudobu, hádky, či dokonca smrť. „Katarínske“ obdobie však malo aj veselú stránku – konali sa tradičné zábavy, na ktorých sa mládenci odeli do rôznych masiek. Chodili od domu k domu, „vykrúcali“ dievčence a dávali im slaninu, zemiaky alebo vajcia. Zábavy trvali do skorého rána.

 

Stridžie dni pokračovali i na Ondreja. Hovorilo sa, že sneh, ktorý napadne počas tohto dňa, sa udrží dlhé týždne. Chlapci sa obliekli za žobrákov, začiernili si tváre sadzami a plašili dievčatá. Vraj preto, aby boli odvážnejšie. Ženy párali perie a rozprávali si hrôzostrašné príbehy. Fantázii sa v tomto smere medze nekládli. Mladuchy čarovali – obľúbená bola ľúbostná mágia. Ak chceli vedieť, kto sa stane ich vyvoleným, uvarili takzvané halušky lásky. Do každej z nich „zavarili“ meno dedinského junáka. Tá haluška, ktorá vyplávala na povrch ako prvá, prezradila meno ich nastávajúceho. Jedna haluška ostávala prázdna. Ak pri konkrétnom dievčati vyplávala ako prvá, znamenalo to, že ostane na „ocot“, čiže sa nikdy nevydá. Okrem „haluškovej mágie“ sa praktizovalo aj veštenie z olova. Liatím horúceho materiálu do vody sa vytvárali rozmanité obrazce, z ktorých ženy vykladali osud. Ak vznikol tvar pušky, pre dotyčnú dievku to znamenalo, že sa vydá za vojaka. Hrable predurčovali manžela-remeselníka, batoh zasa žobráka. Olovená truhla signalizovala skoré úmrtie v rodine.

 

Ďalším stridžím dňom bola Barbora. Mladuchy sa obliekli do bielych odevov, pomúčili si tváre a s husími perami vymetali nečisté sily z domácností. Na Horehroní chodili chlapci po domoch „oceľovať“ - s kúskami ocele vinšovali zdravie a vitalitu.

 

Magické sily „úradovali“ aj na Mikuláša. Do pozemskej ríše prichádza v tento deň mohutný pán na saniach a deťom dáva do vyumývaných čižiem balíčky plné prekvapení. Ratolesti, ktoré počas uplynulých mesiacov poslúchali, objavia v topánkach sladkosti alebo ovocie. Tie neposlušné si nájdu cibuľu, uhlíky, či dokonca kamene.

Najvýznamnejším zo stridžích dní bola Lucia. V minulosti sa s ňou spájali ochranné obyčaje a veštby. Najviac bosoriek sa potulovalo po dedinách práve v tento deň. Povrávalo sa, že o polnoci mútia pod mostami mlieko. Pastieri ich odháňali trúbením a práskaním bičov v chotároch alebo na krížnych cestách. Na dvere domov, stajní a hospodárskych budov ľudia kreslili svätenou vodou kríže, jedli cesnak a dávali ho dokonca spolu s chlebom aj zvieratám. Po svätej omši mal muž utekať rýchlo domov, aby ho zákerné čarodejnice nedolapili. Pri úteku za seba hádzal mak, pomiešané obilie alebo ihly, ktoré strigy nemohli prekročiť a zbieranie im zabralo toľko času, že dotyčný stihol utiecť. V žilinskom regióne sa pred bosorkami chránili tak, že pri úteku za seba zahodili plachtu. Strigy sa o ňu hašterili, pričom na utekajúceho v tej chvíli zabudli. V tento kúzelný deň dievčatá nezabúdali ani na ľúbostnú mágiu. Na desať lístočkov napísali mená chlapcov, na jedenásty slovné spojenie „stará dievka“, no a na dvanásty „smrť“. Lístočky si uložili pod vankúš a každý deň jeden bez pozrenia spálili. Posledný, ktorý zostal, obsahoval veštbu. Staršie ženy zasa praktizovali „zdravotnú mágiu“. Pre každého člena rodiny dali do vody čerešňovú vetvičku. Ten, komu vetva počas Vianoc zakvitla, sa dožije i nasledujúcich sviatkov.

Mystické úkony počas povestných stridžích dní sa vykonávali na dedinách ešte v 30. rokoch 20. storočia. Časť z nich však žije stále – zvlášť ľúbostná mágia, ktorú praktizujú mnohé „vydajachtivé“ dievčatá. Pri magických úkonoch treba byť opatrný - hovorí sa, že akákoľvek mágia škodí, či už je biela, alebo čierna. Jej úlohou je totiž zasahuje do prirodzeného toku života - a to sa často nevypláca.