Aj bežný život sa môže zmeniť na ZÁZRAČNÝ. Vstúpte do sveta svätých - šíriteľov dobra a zdravej spirituality

Aj bežný život sa môže zmeniť na ZÁZRAČNÝ. Vstúpte do sveta svätých - šíriteľov dobra a zdravej spirituality

Prišli na svet ako bežní ľudia, vyrastali v klasických rodinách, no časom ich životné vetry zaviali k duchovnu a spiritualite. Uvedomili si, že ich poslaním je milovať Boha a skrze neho pomáhať spoločnosti - šíriť vieru, uzdravovať, liečiť, podávať pomocnú ruku chorým, utláčaným alebo nemajetným. Reč je o vzácnych osobách, ktoré boli časom vyhlásené za svätých.

 

Takzvané zbožstvenie človeka - v gréčtine apotheósis - nie je novým javom v dejinách ľudstva. Už pohania povyšovali človeka na úroveň božstva, a to z rôznych dôvodov. Tento status zväčša získavali panovníci či vládcovia - kvôli hrdinskému skutku alebo záslužnému činu.

Svätosť v tradičnej viere má úplne inú podstatu. Cirkev vníma svätca ako silného jedinca, ktorý osobitným spôsobom dosvedčil svoju neochvejnú lásku k Najvyššiemu - a to buď položením života za vieru, alebo praktizovaním mimoriadne cnostného života.  V nijakom prípade teda nejde o stavanie ľudskej bytosti na úroveň Boha. Právomoc vyhlásenia človeka za svätého je vždy v rukách biskupa cirkvi, v ktorej prišlo k mučeníctvu. Cirkevná autorita odštartuje vyšetrovanie skutkov príslušnej osoby a podrobne spíše jej životopis. Ak sa potvrdí, že mala mimoriadne duchovné a mystické schopnosti, získava prívlastok "svätá".

Zo svätcov sa často stávajú takzvaní patróni - teda ochrancovia ľudí, miest, regiónov, spolkov či organizácií. Vzývajú sa pri modlitbách či mystických prosbách. 

 

*Najznámejší svätci

Svätý Martin

Narodil sa v Panónii - dnešnom Maďarsku. V šľapajach svojho otca vstúpil do vojska. Čoraz viac si však uvedomoval, že láska k Bohu a vojna nejdú dokopy. Za tieto myšlienky či názory bol väznený a neskôr prepustený z vojska. Legenda hovorí, že cestou domov stretol nahého žobráka a aby ho ochránil pred chladom, rozrezal svoju uniformu na polovicu a jednou časťou prikryl núdzneho. V noci sa mu vo sne zjavil Kristus zaodetý polovicou vojenského plášťa. Od toho momentu bol Martin presvedčený, že jeho životné cesty vedú vyššie sily. Vieru šíril najmä na vidieku, a to vzhľadom na to, že kresťanstvo sa dovtedy orientovalo predovšetkým na mestské prostredie. Uzdravoval malomocných, ba dokonca sa povráva, že vzkriesil mŕtveho.

 

Svätý Peter

Peter sa narodil ako Šimon v Betsaide. Bol neposedný a problémy s kamarátmi často riešil päsťami. Napriek tomu sa v ňom skrývalo veľké srdce. Miloval pláže a pohľad na čisté nebo. Jeho otec bol rybárom, a tak i on zatúžil po love. Rodina viedla prísny náboženský život.

Šimon dospel. Jedného dňa stretol Ježiša. Ten hneď pri pohľade na urasteného mladíka pochopil, že je to človek so silnou dušou, akú Boh miluje a potrebuje. Šimon prijal meno Peter, a to na znak toho, že patrí novému učiteľovi.

Boh skúšal jeho silnú vieru v dobro. Keď Ježiša zradil Judáš a zatkli ho vojaci, Peter spolu s ostatnými učeníkmi z miesta činu ušiel. Neprajníci vedeli, že Peter je Ježišovým učňom, a tak mu boli na stope. On však Ježiša trikrát poprel. Skutok neskôr oľutoval, slzy mu na tvári vyryli obrovské brázdy.

Rozhodol sa šíriť myšlienky vznikajúcej cirkvi a tie plnil až do svojej mučeníckej smrti.

Modlitba k nemu pomáha proti zúrivosti, posadnutosti i šialenstvu. Chráni úrodu a stráži pred zlodejmi.

 

František z Assisi

František sa narodil v meste Assisi na úpätí hory Monte Subasio pravdepodobne v roku 1181. Jeho otcom bol zámožný obchodník, ktorý nechcel, aby sa jeho syn obracal k Bohu. Mal jasné želanie - z Františka vychovať ziskuchtivého obchodníka. 

Mladý muž získal pomerne dobré vzdelanie a vo svojej mladosti viedol bezstarostný život s dostatkom finančných prostriedkov. V jeho blízkosti sa pohybovali masy mladých ľudí, pre ktorých sa stal hriešny život každodenným "chlebíkom". Neskôr sa zapojil do vojny, no strana, ktorú zastupoval, skončila ako porazená. Dostal sa do zajatia, kde ťažko ochorel. Jeho túžba stať sa mocným rytierom tak stroskotala. V tomto období sa začali prehlbovať jeho mystické zážitky a sny. Čoraz viac ho to ťahalo k modlitbám. Jedného dňa sa František pri potulkách krajinou stretol s malomocným. Hoci mal odpudivý výzor a zapáchal, mladík zoskočil z koňa a pobozkal malomocnému ruku. Františka naplnila radosť. Ako odchádzal, chcel mu ešte zakývať, ale chorý z ničoho nič zmizol. Pochopil to ako test od Boha - a on jeho skúškou prešiel. Odvtedy sa orientoval výsostne na šírenie dobra a viery. Pomáhal aj finančne, a to z otcovho majetku, kvôli čomu sa rozpútal tvrdý súdny spor.

František založil rád chudobných panien, ktoré sa neskôr nazvali klariskami. Vytvoril prvý živý betlehem, takže položil základy vianočnej tradície. Do dejín sa zapísal najmä vďaka silnému duchovnému spojeniu s Kristom - mal účasť na jeho utrpení, a tak sa na jeho tele zjavili krvavé rany, takzvané stigmy. Je to prvý prípad stigmatizácie v dejinách cirkvi.

 

Páter Pio

V máji roku 1887 sa v malej talianskej dedinke Pietrelcina narodil František, pomenovaný po svätom Františkovi z Assisi. Už v detstve bolo jasné, že je výnimočným dieťaťom. Bol veľmi zbožný, už ako chlapec sa chcel stať kňazom. Tento sen sa mu splnil.

Celý jeho život bol poznačený utrpením a nadprirodzenými zásahmi. V istý septembrový deň, kľačiac pred mohutným krížom, dostal stigmy - rany ukrižovaného Ježiša Krista. Lekár, ktorý krvavé miesta na tele skúmal, skonštatoval, že nemajú prirodzený pôvod. Krátky čas pred smrťou stigmy zmizli a neostala po nich žiadna jazva. Koža bola úplne obnovená. Mnohí, ktorí sa s ním stretli, hovorili, že krv, vytekajúca zo stigiem, mala vôňu kvetov. Okrem toho mal páter Pio dar bilokácie - vedel čítať v ľudských srdciach. Prichádzalo za ním toľko ľudí, že často spovedával 10 až 12 hodín denne. Správne odhadol, čo núdzni potrebovali, a vždy našiel blahodarné slovo, aby ľudí priviedol k Bohu.

 

Svätá Barbora

Podľa tradície sa narodila v Nikomédii pri Marmarskom mori. Jej otec, pohanský vládca Dioskuros, ju uväznil vo veži, aby jej zabránil vo viere. Barbora sa napriek všetkému stala kresťankou, za čo ju jej vlastný rodič odsúdil na trest smrti sťatím. Tento krutý čin vykonal sám, no ihneď bol sám potrestaný čudesnou smrťou - úderom blesku.

Svätá Barbora je patrónkou baníkov, chráni pred smrťou a nezdarmi počasia.

 

Svätá Katarína

Katarína bola  dcérou kráľa Kosta. Oplývala ohromnou krásou. Zmenu v jej živote spôsobilo stretnutie s pustovníkom, ktorý jej rozprával o Ježišovi Kristovi. V hĺbkach svojho ja si uvedomila, že jej symbolickým ženíchom bude samotný Ježiš, a nie syn cisára Maximina, s ktorým ju proti vôli zasnúbila jej matka.

V Alexandrii sa v tom čase slávili pohanské modly. Aj Katarínu vyzvali, aby sa na tejto akcii zúčastnila, no šla tam len preto, aby vysvetlila cisárovi Maximinovi, že pohanskí bohovia sú bezcenné modly. Mimoriadnou výrečnosťou sa jej podarilo dostať cisára do úzkych a následne aj obrátiť na čistú vieru 50 najlepších filozofov, ktorí ju mali pôvodne usvedčiť z omylov. Zúriaci cisár dal všetkých upáliť na hranici. Katarínu zajali a vrhli do žalára. Podstúpila kruté mučenie, bola bičovaná, lámaná na kolese a ponechaná bez stravy.  Vždy sa však zázračne uzdravila. Cisár, šokovaný jej zázrakmi, ju dal napokon sťať mečom.

 

*Slovenskí svätci

Aj na našom území žili osoby, ktoré vďaka neochvejnej viere a láske k Najvyššiemu získali status svätcov. Do "rodiny" tých, ktorí majú blízko k Bohu, sa zapísali napríklad Cyril a Metod, Ján Almužník, pustovník Svorad, košickí mučeníci či Pavol Gojdič. Za sväté však vyhlásili aj dve vzácne ženy, a to Sáru Salkaházi či Zdenku Schellingovú.

 

Sára Salkaházi, panna a mučenica

Sára pochádzala zo známej košickej hotelierskej rodiny. Veľmi skoro sa stala polosirotou - zomrel jej otec. Bolo to temperamentné dieťa, výmyselníčka so zmyslom pre žarty, ale aj sociálne cítiaca bytosť. Vyštudovala učiteľstvo, no neskôr "zakotvila" v novinárskom svete plnom informácií, dynamiky, ale aj túlania sa, kaviarenskej kultúry a neviazanej zábavy. V období, keď svojmu milému vrátila snubný prsteň, uvedomujúc si, že s týmto mužom nedokáže stráviť zvyšok života, sa v nej začala prebúdzať spiritualita. Absolvovala sociálny kurz, venovala sa charite. Za neresťami a zlozvykmi, ktoré mala ešte z čias novinárčenia, dala definitívnu bodku. Do blaha iných ľudí investovala nespočetné množstvo vlastnej energie - viedla kuchyňu pre deti, redigovala časopis, vyučovala náboženstvo. Nápor povinností negatívne zasiahol do jej duševného zdravia. Uvedomila si však, že ide o skúšku od samotného Boha, a preto bola ochotná životné peripetie zdolať a prekonať. Vo vojnovom období zachraňovala Židov a iné prenasledované zložky obyvateľstva. Nepriatelia ju odhalili a ešte v ten istý večer - vyzlečenú donaha - odstrelili do ľadového Dunaja. Sestra Sára si minútu pred popravou pokľakla, obrátená smerom k svojim vrahom, a s očami pozdvihnutými k nebesiam sa prežehnala veľkým krížom. Pán Boh prijal obetu jej života - jej martýrium sa naplnilo. Žiadnej zo sociálnych sestier, ktoré sa zúčastňovali na akcii záchrany Židov, sa nič nestalo.

 

Zdenka Schellingová, rehoľníčka

Zdenka Schelingová sa narodila roku 1916 v Krivej na Orave - ako desiata z jedenástich detí. Už v mladom veku vedela, že jej poslaním je žiť rehoľným spôsobom. Pomáhala chorým a trpiacim. V Bratislave sa venovala onkologickým pacientom - a to s príkladnou obetavosťou, hrejivou láskou a profesionálnou odbornosťou.

Po politickej zmene v roku 1948 nastalo prenasledovanie cirkvi. Sestra Zdenka sa odhodlala k odvážnym skutkom. Dvakrát pomáhala pri príprave úteku väznených katolíckych kňazov. Strážnikovi namiešala do pohára s čajom uspávací prostriedok. Počas úteku sa v nemocničnej kaplnke pod krížom tuho modlila. Druhý pokus bol neúspešný - Zdenku odhalili. Vo vyšetrovacej väzbe bola kruto mučená. Nakoniec bola odsúdená na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv za údajnú velezradu, čiže za jeden z najťažších prečinov proti štátu. Od svojho zatknutia až do posledných chvíľ pozemského života znášala všetky utrpenia s hrdinskou trpezlivosťou, s vedomou ochotou zomrieť pre Pána a bez akejkoľvek nenávisti voči tým, ktorí jej ubližovali. Sestra Zdenka zažiarila ako vzor vernosti a odpustenia. Ubitá takmer na smrť povedala: "Odpustenie je najväčšia vec v živote".