Táto otázka netrápi iba deti, ale aj dospelých: existujú vodníci?

23.08.2015 20:50

Teplo láka k vode. Lehníte pri jazerách, štrkoviskách i riekach, nasávajúc blahodarné slnečné lúče. Opaľovanie striedame s osviežením vo vodnom toku. Istotne sa vám už stalo, že sa o vás pri plávaní či šantení v chladivom jazierku čosi neznáme šuchlo. Väčšine z nás ihneď napadne, že je to ryba, prípadne vodná rastlinka. Uvažovali ste však niekedy nad tým, že pod hladinou sa môžu ukrývať aj nadpozemské bytosti? Naši predkovia hovorili, že vo vodných plochách sa schovávajú záhadní zelení mužíkovia, prezývaní aj vodníci. Kolujú o nich mnohé legendy a povrávky. To, či však skutočne jestvovali a či sa v riekach alebo jazerách zdržiavajú dodnes, ostáva zahalené rúškom tajomstva.

Démonická vodná bytosť bola známa západným i východným Slovanom. Okrem slova "vodník" používali aj pojmy ako vodnár, vodný chlap, vodný tatenko, topelec či hastrman. Tvrdili, že sa zdržiava najmä v tmavých a mútnych vodách. Zlé skúsenosti s ním mali najmä mlynári či rybári, a preto mu dávali obetiny vo forme domácich zvierat.

V poverových predstavách jednotlivých regiónov Slovenska mal vodník odlišnú podobu:
• v Liptove mu kvapkala z klobúka a košele voda,
• na Kysuciach si ho predstavovali ako starého chlapa so zelenými vlasmi a mútnymi očami, miestami i so šupinami, ktorému z malíčka ľavej ruky kvapká voda,
• na Orave to bol chlap obrastený dlhými strapatými chlpmi, ktoré si sušil na skalách.

V ľudovej próze je rozšírený motív, ako vodník chodieva medzi ľudí na jarmoky a zábavy, pretože si ženu často vyberá medzi ľuďmi. Signálom svadby bola povodeň.
Na ochranu proti vodníkovi slúžilo papradie, prípadne cesnak alebo rastliny posvätené na Kvetnú nedeľu.

V slovenských regiónoch sa objavujú viaceré legendy o vodníkoch. Jedna z tých najzaujímavejších sa viaže k Trenčínu.
"V hradnom meste sa mu tak zapáčilo, že sa tu usadil. Zaľúbil sa do miestnej pernikárky, no ich príbeh lásky bol smutný. Anička vodníkovu lásku síce opätovala, ale domáci vodníka nemali radi. Dokonca sa ho báli.
Jedného dňa sa dom Aničky ocitol v plameňoch. Keď to vodník uvidel, vybehol z Váhu a spod zeme otvoril nové pramene. Dvoma mohutnými prúdmi vody zahasil dom svojej milej. Našťastie, Aničku stihol vyniesť z domu a zachrániť, ale on sám svoj hrdinský čin neprežil.
V lokalite, odkiaľ zo zeme prúdila voda, vybudovali miestni obyvatelia studne. Na pamiatku zeleného mužíka stojí v centre aj jedinečná vodníkova fontána."