Vianočná mágia prababičiek


 

So Štedrým dňom sa v minulosti spájali rôzne magické úkony. Ľudia verili, že ich silu budú pociťovať po celý rok.


Počas sviatočného dňa sa nesmelo nič z domu požičiavať cudzím osobám. V opačnom prípade by v príbytku počas nadchádzajúcich mesiacov zavládla chudoba. Taktiež panoval zákaz púšťať do domu neznáme ženy. Hovorievalo sa, že ulice sú počas Štedrého dňa plné bosoriek a človek nikdy nevie, ktorá "vkĺzne" do izby a naplní ju negatívnou energiou.


Mágiu milovali aj nezadané dievčence. Smeti zametené okolo štedrovečerného stola mladucha vyniesla na hnojisko, kde si na ne kľakla a počúvala, z ktorej strany zabreše pes - odtiaľ mala získať ženícha. K ľúbostnej mágii poslúžilo aj narúbené drevo. Po polienka šla vždy slobodná dievčina z rodiny. Ak doniesla nepárny počet, znamenalo to, že sa vydá. Ak priniesla párny počet, ostane na ocot. "Vydajachtivé" dievčence si dokonca samy veštili, ako sa bude volať ich nastávajúci. Do jablka zapichli 3 zápalky a každú pomenovali podľa konkrétneho muža z ich okolia. Zápalka horiaca najdlhšie oznamovala meno budúceho ženícha.


Počas Štedrého dňa praktizovali naše staré mamy či starí otcovia aj "zdravotnú mágiu".  Príbytky sa museli ligotať čistotou. Špina v dome bola magnetom na choroby, a preto sa jej snažili vyhýbať. Vitalita v rodinnom kruhu sa určovala z plameňa sviečky. Na čiu stranu sa "naklonil", ten mal do roka umrieť. Ochranu zdraviu si naši predkovia zabezpečovali jedením cesnaku a medu. Dôležité bolo aj správanie sa pri štedrovečernom stole - nesmelo sa kopať do drevených nôh, aby rodinných príslušníkov neboleli v nadchádzajúcom roku kosti a kĺby. Počas sviatočnej večere sa rozkrojilo jabĺčko. Zdravé jadro a hviezdička uprostred signalizovali rok plný sily a energie.


Mágii Vianoc verili aj pragmatickí chlapi. Remeselníci a gazdovia kládli počas večere pod stôl pracovné náradie, aby riadne slúžilo a zabezpečovalo úspech i peniaze. Hojnosť do domu prinášali riadne nakysnuté koláče, jedlá z bravčoviny, šošovice a maku.